Život Prešova
online
online
Boris Pasternak, autor Doktora Živaga, sa narodil pred 130 rokmi
10.02.2020 Celý región
Moskva/Bratislava
10. februára (TASR) – Vo svete bol uznávaným spisovateľom oceneným
Nobelovou cenou za literatúru (1958), no doma v Rusku, respektíve v
Sovietskom zväze, sa stal štvancom. Aj taký bol osud ruského spisovateľa
a básnika Borisa Pasternaka, autora slávneho románu Doktor Živago. Od
jeho narodenia uplynie v pondelok 10. februára 130 rokov.
Román Doktor Živago, ktorý Boris Pasternak dokončil v roku 1955, bol nielen ľúbostným príbehom, ale na pozadí osudu lekára Jurija Živaga a jeho životnej lásky Lary sa v monumentálnej próze odzrkadlil aj veľký kus tragických dejín Ruska od začiatku 20. storočia, cez Veľkú októbrovú revolúciu (VOSR) a cez jej dôsledky na život jednotlivca či celej spoločnosti.
V románe Pasternak aj napriek poetickému jazyku nič neprikrášlil, práve naopak, detailne opísal ako sa dejiny pohrali s osudmi ľudí v Rusku.
Sovietska štátna cenzúra si s románom nedokázala poradiť, a tak radšej rozhodla, že próza nebude publikovaná. Doktor Živago však vyšiel v roku 1956 v Taliansku vo vydavateľstve Feltrinelli a postupne aj v iných krajinách. V slovenčine v roku 1969 v preklade Zory Jesenskej. V Rusku oficiálne román vydali až v roku 1988.
V roku 1958 sa Pasternakova tvár objavila na titulnej stránke prestížneho časopisu Time a v tom istom roku mu udelili Nobelovu cenu za literatúru. Tú si však neprevzal, obával sa a oprávnene, že by sa už zo Štokholmu nemohol vrátiť do vlasti.
Pasternak bol pritom len druhý ruský laureát tejto ceny. Prvým sa stal v 30. rokoch minulého Ivan Bunin, ktorý žil v emigrácii. Spisovateľov syn Jevgenij Pasternak prevzal za otca Nobelovu cenu v roku 1989.
Boris Leonidovič Pasternak sa narodil 10. februára 1890 v Moskve v umeleckej rodine. Jeho otec uznávaný výtvarník a matka klaviristka sa stýkali s významnými umelcami tej doby. Obklopený umením vyrastal v harmonickom prostredí a prejavoval výtvarné a hudobné nadanie.
Niekoľko rokov sa venoval kompozícii, nakoniec sa však rozhodol pre filozofiu, ktorú študoval v Moskve a Marburgu. Po skončení štúdií a návrate do Ruska sa začal venovať literárnej tvorbe, najmä poézii. Stretával sa s vtedajšími avantgardnými tvorcami. Medzi jeho najbližších priateľov patril básnik Vladimir Majakovskij a poetka Marina Cvetajevová.
Ako básnik, člen futuristickej skupiny Centrifuga časopisecky debutoval v roku 1913. Zbierkami Blíženec v oblakoch (1914), Sestra moja – život (1917) či Témy a variácie (1923) sa zaradil medzi uznávaných ruských básnikov.
Keď vypukla prvá svetová vojna, Pasternak nenarukoval. V detstve sa pri páde z koňa zranil a mal jednu nohu kratšiu. Vojnové časy prežil mimo Moskvy, pracoval ako úradník v továrni na chemikálie.
Veľký zlom v živote Borisa Pasternaka nastal po VOSR a nástupe komunistov k moci. Revolúciu spočiatku ako mnohí vtedajší progresívni umelci privítal, dokonca ju pokladal za historický zázrak, tieto slová vložil aj do úst Jurija Živaga. Sklamanie však na seba nenechalo dlho čakať. To, čo revolúcia urobila a kam až Rusko zašlo v občianskej vojne či gulagoch, vyústilo u Pasternaka do veľkého sklamania až beznádeji.
Aj on sám sa stal terčom kritiky zo strany propagátorov socialistického realizmu. Dôsledne totiž odmietal chápanie umenia ako uspokojenie objednávky zo strany štátu a hájil zásadu nedotknuteľnosti umeleckej tvorby.
Všetky svoje emócie, životnú filozofiu, ale aj sklamania zo spoločenského a politického vývoja v Rusku pretavil do dnes už legendárneho románu Doktor Živago. Na pozadí tragických dejinných udalostí prerozprával ľúbostný príbeh Jurija a Lary, do ktorej sa ženatý doktor Živago zamiloval počas občianskej vojny. Ich vzťah však nemal v krutom svete dlhé trvanie.
Predobrazom Lary bola pre Pasternaka jeho o dvadsať rokov mladšia milenka Oľga Ivinská, do ktorej sa ženatý spisovateľ zamiloval v roku 1946. Nerozviedol sa a žil striedavo v dvoch domácnostiach. Oľga Ivinská však nemala ľahký život. Aj cez ňu sovietska štátna moc vydierala vo svete obľúbeného spisovateľa. Dvakrát sa ocitla v gulagu. Raz počas Pasternakovho života a druhýkrát po jeho smrti.
Román sa dočkal aj filmových spracovaní. Prvý rovnomenný film nakrútil britský režisér David Lean v roku 1965. Doktora Živaga stvárnil Omar Sharif a Laru herečka Julie Christie.
Druhé rovnomenné filmové spracovanie je z roku 2002 a režisérsky je pod ním podpísaný Giacomo Campiotti. Hlavné postavy stvárnili Hans Matheson a Keira Knightley.
Autor jedného z najväčších románov 20. storočia Boris Pasternak zomrel 30. mája 1960 v Peredelkine vo veku 70 rokov.
Román Doktor Živago, ktorý Boris Pasternak dokončil v roku 1955, bol nielen ľúbostným príbehom, ale na pozadí osudu lekára Jurija Živaga a jeho životnej lásky Lary sa v monumentálnej próze odzrkadlil aj veľký kus tragických dejín Ruska od začiatku 20. storočia, cez Veľkú októbrovú revolúciu (VOSR) a cez jej dôsledky na život jednotlivca či celej spoločnosti.
V románe Pasternak aj napriek poetickému jazyku nič neprikrášlil, práve naopak, detailne opísal ako sa dejiny pohrali s osudmi ľudí v Rusku.
Sovietska štátna cenzúra si s románom nedokázala poradiť, a tak radšej rozhodla, že próza nebude publikovaná. Doktor Živago však vyšiel v roku 1956 v Taliansku vo vydavateľstve Feltrinelli a postupne aj v iných krajinách. V slovenčine v roku 1969 v preklade Zory Jesenskej. V Rusku oficiálne román vydali až v roku 1988.
V roku 1958 sa Pasternakova tvár objavila na titulnej stránke prestížneho časopisu Time a v tom istom roku mu udelili Nobelovu cenu za literatúru. Tú si však neprevzal, obával sa a oprávnene, že by sa už zo Štokholmu nemohol vrátiť do vlasti.
Pasternak bol pritom len druhý ruský laureát tejto ceny. Prvým sa stal v 30. rokoch minulého Ivan Bunin, ktorý žil v emigrácii. Spisovateľov syn Jevgenij Pasternak prevzal za otca Nobelovu cenu v roku 1989.
Boris Leonidovič Pasternak sa narodil 10. februára 1890 v Moskve v umeleckej rodine. Jeho otec uznávaný výtvarník a matka klaviristka sa stýkali s významnými umelcami tej doby. Obklopený umením vyrastal v harmonickom prostredí a prejavoval výtvarné a hudobné nadanie.
Niekoľko rokov sa venoval kompozícii, nakoniec sa však rozhodol pre filozofiu, ktorú študoval v Moskve a Marburgu. Po skončení štúdií a návrate do Ruska sa začal venovať literárnej tvorbe, najmä poézii. Stretával sa s vtedajšími avantgardnými tvorcami. Medzi jeho najbližších priateľov patril básnik Vladimir Majakovskij a poetka Marina Cvetajevová.
Ako básnik, člen futuristickej skupiny Centrifuga časopisecky debutoval v roku 1913. Zbierkami Blíženec v oblakoch (1914), Sestra moja – život (1917) či Témy a variácie (1923) sa zaradil medzi uznávaných ruských básnikov.
Keď vypukla prvá svetová vojna, Pasternak nenarukoval. V detstve sa pri páde z koňa zranil a mal jednu nohu kratšiu. Vojnové časy prežil mimo Moskvy, pracoval ako úradník v továrni na chemikálie.
Veľký zlom v živote Borisa Pasternaka nastal po VOSR a nástupe komunistov k moci. Revolúciu spočiatku ako mnohí vtedajší progresívni umelci privítal, dokonca ju pokladal za historický zázrak, tieto slová vložil aj do úst Jurija Živaga. Sklamanie však na seba nenechalo dlho čakať. To, čo revolúcia urobila a kam až Rusko zašlo v občianskej vojne či gulagoch, vyústilo u Pasternaka do veľkého sklamania až beznádeji.
Aj on sám sa stal terčom kritiky zo strany propagátorov socialistického realizmu. Dôsledne totiž odmietal chápanie umenia ako uspokojenie objednávky zo strany štátu a hájil zásadu nedotknuteľnosti umeleckej tvorby.
Všetky svoje emócie, životnú filozofiu, ale aj sklamania zo spoločenského a politického vývoja v Rusku pretavil do dnes už legendárneho románu Doktor Živago. Na pozadí tragických dejinných udalostí prerozprával ľúbostný príbeh Jurija a Lary, do ktorej sa ženatý doktor Živago zamiloval počas občianskej vojny. Ich vzťah však nemal v krutom svete dlhé trvanie.
Predobrazom Lary bola pre Pasternaka jeho o dvadsať rokov mladšia milenka Oľga Ivinská, do ktorej sa ženatý spisovateľ zamiloval v roku 1946. Nerozviedol sa a žil striedavo v dvoch domácnostiach. Oľga Ivinská však nemala ľahký život. Aj cez ňu sovietska štátna moc vydierala vo svete obľúbeného spisovateľa. Dvakrát sa ocitla v gulagu. Raz počas Pasternakovho života a druhýkrát po jeho smrti.
Román sa dočkal aj filmových spracovaní. Prvý rovnomenný film nakrútil britský režisér David Lean v roku 1965. Doktora Živaga stvárnil Omar Sharif a Laru herečka Julie Christie.
Druhé rovnomenné filmové spracovanie je z roku 2002 a režisérsky je pod ním podpísaný Giacomo Campiotti. Hlavné postavy stvárnili Hans Matheson a Keira Knightley.
Autor jedného z najväčších románov 20. storočia Boris Pasternak zomrel 30. mája 1960 v Peredelkine vo veku 70 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
