Román Doktor Živago, ktorý Boris Pasternak dokončil v roku 1955, bol
nielen ľúbostným príbehom, ale na pozadí osudu lekára Jurija Živaga a
jeho životnej lásky Lary sa v monumentálnej próze odzrkadlil aj veľký
kus tragických dejín Ruska od začiatku 20. storočia, cez Veľkú októbrovú
revolúciu (VOSR) a cez jej dôsledky na život jednotlivca či celej
spoločnosti.
V románe Pasternak aj napriek poetickému jazyku nič neprikrášlil, práve
naopak, detailne opísal ako sa dejiny pohrali s osudmi ľudí v Rusku.
Sovietska štátna cenzúra si s románom nedokázala poradiť, a tak radšej
rozhodla, že próza nebude publikovaná. Doktor Živago však vyšiel v roku
1956 v Taliansku vo vydavateľstve Feltrinelli a postupne aj v iných
krajinách. V slovenčine v roku 1969 v preklade Zory Jesenskej. V Rusku
oficiálne román vydali až v roku 1988.
V roku 1958 sa Pasternakova tvár objavila na titulnej stránke
prestížneho časopisu Time a v tom istom roku mu udelili Nobelovu cenu za
literatúru. Tú si však neprevzal, obával sa a oprávnene, že by sa už zo
Štokholmu nemohol vrátiť do vlasti.
Pasternak bol pritom len druhý ruský laureát tejto ceny. Prvým sa stal v
30. rokoch minulého Ivan Bunin, ktorý žil v emigrácii. Spisovateľov syn
Jevgenij Pasternak prevzal za otca Nobelovu cenu v roku 1989.
Boris Leonidovič Pasternak sa narodil 10. februára 1890 v Moskve v
umeleckej rodine. Jeho otec uznávaný výtvarník a matka klaviristka sa
stýkali s významnými umelcami tej doby. Obklopený umením vyrastal v
harmonickom prostredí a prejavoval výtvarné a hudobné nadanie.
Niekoľko rokov sa venoval kompozícii, nakoniec sa však rozhodol pre
filozofiu, ktorú študoval v Moskve a Marburgu. Po skončení štúdií a
návrate do Ruska sa začal venovať literárnej tvorbe, najmä poézii.
Stretával sa s vtedajšími avantgardnými tvorcami. Medzi jeho najbližších
priateľov patril básnik Vladimir Majakovskij a poetka Marina
Cvetajevová.
Ako básnik, člen futuristickej skupiny Centrifuga časopisecky debutoval v
roku 1913. Zbierkami Blíženec v oblakoch (1914), Sestra moja – život
(1917) či Témy a variácie (1923) sa zaradil medzi uznávaných ruských
básnikov.
Keď vypukla prvá svetová vojna, Pasternak nenarukoval. V detstve sa pri
páde z koňa zranil a mal jednu nohu kratšiu. Vojnové časy prežil mimo
Moskvy, pracoval ako úradník v továrni na chemikálie.
Veľký zlom v živote Borisa Pasternaka nastal po VOSR a nástupe
komunistov k moci. Revolúciu spočiatku ako mnohí vtedajší progresívni
umelci privítal, dokonca ju pokladal za historický zázrak, tieto slová
vložil aj do úst Jurija Živaga. Sklamanie však na seba nenechalo dlho
čakať. To, čo revolúcia urobila a kam až Rusko zašlo v občianskej vojne
či gulagoch, vyústilo u Pasternaka do veľkého sklamania až beznádeji.
Aj on sám sa stal terčom kritiky zo strany propagátorov socialistického
realizmu. Dôsledne totiž odmietal chápanie umenia ako uspokojenie
objednávky zo strany štátu a hájil zásadu nedotknuteľnosti umeleckej
tvorby.
Všetky svoje emócie, životnú filozofiu, ale aj sklamania zo
spoločenského a politického vývoja v Rusku pretavil do dnes už
legendárneho románu Doktor Živago. Na pozadí tragických dejinných
udalostí prerozprával ľúbostný príbeh Jurija a Lary, do ktorej sa ženatý
doktor Živago zamiloval počas občianskej vojny. Ich vzťah však nemal v
krutom svete dlhé trvanie.
Predobrazom Lary bola pre Pasternaka jeho o dvadsať rokov mladšia
milenka Oľga Ivinská, do ktorej sa ženatý spisovateľ zamiloval v roku
1946. Nerozviedol sa a žil striedavo v dvoch domácnostiach. Oľga Ivinská
však nemala ľahký život. Aj cez ňu sovietska štátna moc vydierala vo
svete obľúbeného spisovateľa. Dvakrát sa ocitla v gulagu. Raz počas
Pasternakovho života a druhýkrát po jeho smrti.
Román sa dočkal aj filmových spracovaní. Prvý rovnomenný film nakrútil
britský režisér David Lean v roku 1965. Doktora Živaga stvárnil Omar
Sharif a Laru herečka Julie Christie.
Druhé rovnomenné filmové spracovanie je z roku 2002 a režisérsky je pod
ním podpísaný Giacomo Campiotti. Hlavné postavy stvárnili Hans Matheson a
Keira Knightley.
Autor jedného z najväčších románov 20. storočia Boris Pasternak zomrel 30. mája 1960 v Peredelkine vo veku 70 rokov.